ANG 1249, Guru Granth Sahib ji (hindi punjabi english)


Download SGGS PDF Daily Updates ADVERTISE HERE

Gurbani LangMeanings
ਪੰਜਾਬੀ ਪੰਜਾਬੀ ਅਰਥ
हिंदी हिंदी अर्थ
English Eng meaning
Info (Author Raag Bani Ang Page)

ਨਾਨਕ ਗੁਰ ਸਰਣਾਈ ਉਬਰੇ ਹਰਿ ਗੁਰ ਰਖਵਾਲਿਆ ॥੩੦॥

नानक गुर सरणाई उबरे हरि गुर रखवालिआ ॥३०॥

Naanak gur sara(nn)aaee ubare hari gur rakhavaaliaa ||30||

ਹੇ ਨਾਨਕ! (ਆਸਾਂ ਦੇ ਇਸ ਲੰਮੇ ਜਾਲ ਵਿਚੋਂ) ਉਹੀ ਬਚਦੇ ਹਨ ਜੋ ਗੁਰੂ ਦੀ ਸਰਨ ਪੈਂਦੇ ਹਨ ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਦਾ ਰਾਖਾ ਗੁਰੂ ਅਕਾਲ ਪੁਰਖ ਆਪ ਬਣਦਾ ਹੈ ॥੩੦॥

हे नानक ! गुरु परमेश्वर रखवाला है और गुरु की शरण में आने से बन्धनों से मुक्ति हो जाती है।॥३०॥

Nanak has come to the Sanctuary of the Guru, and is saved. The Guru, the Lord, is his Protector. ||30||

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਸਲੋਕ ਮਃ ੩ ॥

सलोक मः ३ ॥

Salok M: 3 ||

श्लोक महला ३॥

Shalok, Third Mehl:

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਪੜਿ ਪੜਿ ਪੰਡਿਤ ਵਾਦੁ ਵਖਾਣਦੇ ਮਾਇਆ ਮੋਹ ਸੁਆਇ ॥

पड़ि पड़ि पंडित वादु वखाणदे माइआ मोह सुआइ ॥

Pa(rr)i pa(rr)i panddit vaadu vakhaa(nn)ade maaiaa moh suaai ||

ਪੰਡਿਤ (ਧਰਮ-ਪੁਸਤਕਾਂ) ਪੜ੍ਹ ਪੜ੍ਹ ਕੇ (ਨਿਰੀ) ਚਰਚਾ ਹੀ ਕਰਦੇ ਹਨ ਤੇ ਮਾਇਆ ਦੇ ਮੋਹ ਦੇ ਚਸਕੇ ਵਿਚ (ਫਸੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ);

ग्रंथों-शास्त्रों को पढ़-पढ़कर पण्डित तर्क-वितर्क करते हैं और मोह-माया में पड़े रहते हैं।

Reading and writing, the Pandits engage in debates and disputes; they are attached to the flavors of Maya.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਦੂਜੈ ਭਾਇ ਨਾਮੁ ਵਿਸਾਰਿਆ ਮਨ ਮੂਰਖ ਮਿਲੈ ਸਜਾਇ ॥

दूजै भाइ नामु विसारिआ मन मूरख मिलै सजाइ ॥

Doojai bhaai naamu visaariaa man moorakh milai sajaai ||

(ਮਾਇਆ ਦੇ ਪਿਆਰ ਵਿਚ) ਪ੍ਰਭੂ ਦਾ ਨਾਮ ਭੁਲਾਈ ਰੱਖਦੇ ਹਨ (ਇਸ ਵਾਸਤੇ) ਮੂਰਖ ਮਨ ਨੂੰ ਸਜ਼ਾ ਮਿਲਦੀ ਹੈ;

वे द्वैतभाव में लीन होकर ईश्वर को भुला देते हैं और ऐसे मूर्ख दण्ड प्राप्त करते हैं।

In the love of duality, they forget the Naam. Those foolish mortals shall receive their punishment.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜਿਨੑਿ ਕੀਤੇ ਤਿਸੈ ਨ ਸੇਵਨੑੀ ਦੇਦਾ ਰਿਜਕੁ ਸਮਾਇ ॥

जिन्हि कीते तिसै न सेवन्ही देदा रिजकु समाइ ॥

Jinhi keete tisai na sevanhee dedaa rijaku samaai ||

ਜਿਸ (ਪ੍ਰਭੂ) ਨੇ ਪੈਦਾ ਕੀਤਾ ਹੈ ਜੋ (ਸਦਾ) ਰਿਜ਼ਕ ਅਪੜਾਂਦਾ ਹੈ ਉਸ ਨੂੰ ਯਾਦ ਨਹੀਂ ਕਰਦੇ,

जिसने पैदा किया है, रोजी-रोटी देकर निर्वाह कर रहा है, उसकी सेवा नहीं करते।

They do not serve the One who created them, who gives sustenance to all.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜਮ ਕਾ ਫਾਹਾ ਗਲਹੁ ਨ ਕਟੀਐ ਫਿਰਿ ਫਿਰਿ ਆਵਹਿ ਜਾਇ ॥

जम का फाहा गलहु न कटीऐ फिरि फिरि आवहि जाइ ॥

Jam kaa phaahaa galahu na kateeai phiri phiri aavahi jaai ||

(ਇਸ ਕਾਰਨ) ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਗਲੋਂ ਜਮਾਂ ਦੀ ਫਾਹੀ ਕੱਟੀ ਨਹੀਂ ਜਾਂਦੀ, ਉਹ (ਜਗਤ ਵਿਚ) ਮੁੜ ਮੁੜ ਜੰਮਦੇ (ਮਰਦੇ) ਹਨ ।

इनका मौत का फन्दा गले से नहीं कटता और पुनः पुनः जन्मते मरते हैं।

The noose of Death around their necks is not cut off; they come and go in reincarnation, over and over again.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜਿਨ ਕਉ ਪੂਰਬਿ ਲਿਖਿਆ ਸਤਿਗੁਰੁ ਮਿਲਿਆ ਤਿਨ ਆਇ ॥

जिन कउ पूरबि लिखिआ सतिगुरु मिलिआ तिन आइ ॥

Jin kau poorabi likhiaa satiguru miliaa tin aai ||

ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਭਾਗਾਂ ਵਿਚ ਧੁਰੋਂ (ਸਿਮਰਨ ਦਾ ਲੇਖ) ਲਿਖਿਆ ਹੋਇਆ ਹੈ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਆ ਮਿਲਦਾ ਹੈ,

सच्चा गुरु उनको ही मिलता है, जिसके भाग्य में पूर्व से लिखा होता है।

The True Guru comes and meets those who have such pre-ordained destiny.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਅਨਦਿਨੁ ਨਾਮੁ ਧਿਆਇਦੇ ਨਾਨਕ ਸਚਿ ਸਮਾਇ ॥੧॥

अनदिनु नामु धिआइदे नानक सचि समाइ ॥१॥

Anadinu naamu dhiaaide naanak sachi samaai ||1||

ਹੇ ਨਾਨਕ! ਉਹ ਸਦਾ-ਥਿਰ ਪ੍ਰਭੂ ਵਿਚ ਲੀਨ ਰਹਿ ਕੇ ਹਰ ਰੋਜ਼ ਨਾਮ ਸਿਮਰਦੇ ਹਨ ॥੧॥

हे नानक ! वे प्रतिदिन हरिनाम का ध्यान करते हैं और परम सत्य में समाहित हो जाते हैं॥१॥

Night and day, they meditate on the Naam, the Name of the Lord; O Nanak, they merge into the True Lord. ||1||

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਮਃ ੩ ॥

मः ३ ॥

M:h 3 ||

पउड़ी॥

Third Mehl:

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਸਚੁ ਵਣਜਹਿ ਸਚੁ ਸੇਵਦੇ ਜਿ ਗੁਰਮੁਖਿ ਪੈਰੀ ਪਾਹਿ ॥

सचु वणजहि सचु सेवदे जि गुरमुखि पैरी पाहि ॥

Sachu va(nn)ajahi sachu sevade ji guramukhi pairee paahi ||

ਜਿਹੜੇ ਮਨੁੱਖ ਗੁਰੂ ਦੀ ਸਰਨ ਪੈ ਕੇ (ਗੁਰੂ ਦੀ) ਚਰਨੀਂ ਲੱਗਦੇ ਹਨ, ਉਹ ਪ੍ਰਭੂ ਦਾ ਨਾਮ ਵਿਹਾਝਦੇ ਹਨ, ਨਾਮ ਸਿਮਰਦੇ ਹਨ ।

जो गुरु के चरणों में आते हैं, वे सत्य का व्यापार करते हैं और परम सत्य की उपासना करते हैं।

Those Gurmukhs who fall at His Feet deal with the True Lord and serve the True Lord.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਨਾਨਕ ਗੁਰ ਕੈ ਭਾਣੈ ਜੇ ਚਲਹਿ ਸਹਜੇ ਸਚਿ ਸਮਾਹਿ ॥੨॥

नानक गुर कै भाणै जे चलहि सहजे सचि समाहि ॥२॥

Naanak gur kai bhaa(nn)ai je chalahi sahaje sachi samaahi ||2||

ਹੇ ਨਾਨਕ! ਜੋ ਗੁਰੂ ਦੇ ਹੁਕਮ ਵਿਚ ਤੁਰਦੇ ਹਨ, ਉਹ ਆਤਮਕ ਅਡੋਲਤਾ ਵਿਚ ਟਿਕ ਕੇ ਸੱਚੇ ਨਾਮ ਵਿਚ ਲੀਨ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ ॥੨॥

हे नानक ! गुरु की रज़ा में चलने वाले स्वाभाविक ही सत्य में विलीन हो जाते हैं।॥२॥

O Nanak, those who walk in harmony with the Guru's Will are intuitively absorbed in the True Lord. ||2||

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਪਉੜੀ ॥

पउड़ी ॥

Pau(rr)ee ||

पउड़ी॥

Pauree:

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਆਸਾ ਵਿਚਿ ਅਤਿ ਦੁਖੁ ਘਣਾ ਮਨਮੁਖਿ ਚਿਤੁ ਲਾਇਆ ॥

आसा विचि अति दुखु घणा मनमुखि चितु लाइआ ॥

Aasaa vichi ati dukhu gha(nn)aa manamukhi chitu laaiaa ||

ਮਨ ਦੇ ਪਿੱਛੇ ਤੁਰਨ ਵਾਲਾ ਮਨੁੱਖ ਆਸਾਂ ਵਿਚ ਚਿੱਤ ਜੋੜਦਾ ਹੈ (ਭਾਵ, ਆਸਾਂ ਬਣਾਂਦਾ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ, ਪਰ) ਆਸਾਂ (ਚਿਤਵਨ) ਵਿਚ ਬਹੁਤ ਵਧੀਕ ਦੁੱਖ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ।

अनेक आशाओं में अत्याधिक दुख ही नसीब होता है, परन्तु स्वेच्छाचारी इनमें चित लगाता है।

In hope, there is very great pain; the self-willed manmukh focuses his consciousness on it.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਗੁਰਮੁਖਿ ਭਏ ਨਿਰਾਸ ਪਰਮ ਸੁਖੁ ਪਾਇਆ ॥

गुरमुखि भए निरास परम सुखु पाइआ ॥

Guramukhi bhae niraas param sukhu paaiaa ||

ਜੋ ਮਨੁੱਖ ਗੁਰੂ ਦੇ ਦੱਸੇ ਰਾਹ ਉਤੇ ਤੁਰਦੇ ਹਨ ਉਹ ਆਸਾਂ ਨਹੀਂ ਚਿਤਵਦੇ, ਇਸ ਵਾਸਤੇ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਬਹੁਤ ਉੱਚਾ ਸੁਖ ਮਿਲਦਾ ਹੈ;

गुरुमुख सब आशाओं को छोड़कर परम सुख पाता है।

The Gurmukhs become desireless, and attain supreme peace.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਵਿਚੇ ਗਿਰਹ ਉਦਾਸ ਅਲਿਪਤ ਲਿਵ ਲਾਇਆ ॥

विचे गिरह उदास अलिपत लिव लाइआ ॥

Viche girah udaas alipat liv laaiaa ||

ਉਹ ਗ੍ਰਿਹਸਤ ਵਿਚ ਰਹਿੰਦੇ ਹੋਏ ਹੀ (ਪ੍ਰਭੂ-ਚਰਨਾਂ ਵਿਚ) ਸੁਰਤ ਜੋੜਦੇ ਹਨ ਤੇ ਆਸਾਂ ਤੋਂ ਉਤਾਂਹ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ,

वह गृहस्थ जीवन में विरक्त रहकर ईश्वर में लगन लगाता है।

In the midst of their household, they remain detached; they are lovingly attuned to the Detached Lord.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਓਨਾ ਸੋਗੁ ਵਿਜੋਗੁ ਨ ਵਿਆਪਈ ਹਰਿ ਭਾਣਾ ਭਾਇਆ ॥

ओना सोगु विजोगु न विआपई हरि भाणा भाइआ ॥

Onaa sogu vijogu na viaapaee hari bhaa(nn)aa bhaaiaa ||

ਉਹਨਾਂ ਉੱਤੇ ਮਾਇਆ ਦਾ ਪ੍ਰਭਾਵ ਨਹੀਂ ਪੈਂਦਾ, ਸੋ, ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ (ਮਾਇਆ ਦਾ) ਵਿਛੋੜਾ ਨਹੀਂ ਪੋਂਹਦਾ ਤੇ ਨਾਹ ਹੀ (ਇਸ ਵਿਛੋੜੇ ਤੋਂ ਪੈਦਾ ਹੋਣ ਵਾਲਾ) ਅਫ਼ਸੋਸ ਆ ਕੇ ਦਬਾਅ ਪਾਂਦਾ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਪ੍ਰਭੂ ਦੀ ਰਜ਼ਾ ਚੰਗੀ ਲੱਗਦੀ ਹੈ;

उसे कोई गम अथवा वियोग प्रभावित नहीं करता और वह ईश्वर की रज़ा में खुश रहता है।

Sorrow and separation do not cling to them at all. They are pleased with the Lord's Will.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਨਾਨਕ ਹਰਿ ਸੇਤੀ ਸਦਾ ਰਵਿ ਰਹੇ ਧੁਰਿ ਲਏ ਮਿਲਾਇਆ ॥੩੧॥

नानक हरि सेती सदा रवि रहे धुरि लए मिलाइआ ॥३१॥

Naanak hari setee sadaa ravi rahe dhuri lae milaaiaa ||31||

ਹੇ ਨਾਨਕ! ਗੁਰੂ ਦੇ ਸਨਮੁਖ ਰਹਿਣ ਵਾਲੇ ਮਨੁੱਖ ਪਰਮਾਤਮਾ ਨਾਲ ਰਲੇ-ਮਿਲੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ, ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਧੁਰੋਂ ਹੀ ਪ੍ਰਭੂ ਨੇ ਆਪਣੇ ਨਾਲ ਮਿਲਾ ਲਿਆ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ॥੩੧॥

हे नानक ! ऐसा भक्त ईश्वर की भक्ति में लीन रहता है और उसी में मिल जाता है॥३१॥

O Nanak, they remain forever immersed in the Primal Lord, who blends them with Himself. ||31||

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਸਲੋਕ ਮਃ ੩ ॥

सलोक मः ३ ॥

Salok M: 3 ||

श्लोक महला ३॥

Shalok, Third Mehl:

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਪਰਾਈ ਅਮਾਣ ਕਿਉ ਰਖੀਐ ਦਿਤੀ ਹੀ ਸੁਖੁ ਹੋਇ ॥

पराई अमाण किउ रखीऐ दिती ही सुखु होइ ॥

Paraaee amaa(nn) kiu rakheeai ditee hee sukhu hoi ||

ਬਿਗਾਨੀ ਅਮਾਨਤ ਸਾਂਭ ਨਹੀਂ ਲੈਣੀ ਚਾਹੀਦੀ, ਇਸ ਦੇ ਦਿੱਤਿਆਂ ਹੀ ਸੁਖ ਮਿਲਦਾ ਹੈ;

पराई अमानत को भला क्यों रखा जाए, इसे लोटा देने से ही सुख प्राप्त होता है।

Why keep what is held in trust for another? Giving it back, peace is found.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਗੁਰ ਕਾ ਸਬਦੁ ਗੁਰ ਥੈ ਟਿਕੈ ਹੋਰ ਥੈ ਪਰਗਟੁ ਨ ਹੋਇ ॥

गुर का सबदु गुर थै टिकै होर थै परगटु न होइ ॥

Gur kaa sabadu gur thai tikai hor thai paragatu na hoi ||

ਸਤਿਗੁਰੂ ਦਾ ਸ਼ਬਦ ਸਤਿਗੁਰੂ ਵਿਚ ਹੀ ਟਿਕ ਸਕਦਾ ਹੈ, ਕਿਸੇ ਹੋਰ ਦੇ ਅੰਦਰ (ਪੂਰੇ ਜੋਬਨ ਵਿਚ) ਨਹੀਂ ਚਮਕਦਾ;

गुरु का शब्द तो गुरु के अन्तर में टिकता है और किसी अन्य मनुष्य में प्रगट नहीं होता।

The Word of the Guru's Shabad rests in the Guru; it does not appear through anyone else.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਅੰਨੑੇ ਵਸਿ ਮਾਣਕੁ ਪਇਆ ਘਰਿ ਘਰਿ ਵੇਚਣ ਜਾਇ ॥

अंन्हे वसि माणकु पइआ घरि घरि वेचण जाइ ॥

Annhe vasi maa(nn)aku paiaa ghari ghari vecha(nn) jaai ||

(ਕਿਉਂਕਿ) ਜੇ ਇਕ ਮੋਤੀ ਕਿਸੇ ਅੰਨ੍ਹੇ ਨੂੰ ਮਿਲ ਜਾਏ ਤਾਂ ਉਹ ਉਸ ਨੂੰ ਵੇਚਣ ਲਈ ਘਰ ਘਰ ਫਿਰਦਾ ਹੈ;

यदि अन्धे को माणिक्य मिल जाए तो वह घर-घर बेचने जाता है।

The blind man finds a jewel, and goes from house to house selling it.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਓਨਾ ਪਰਖ ਨ ਆਵਈ ਅਢੁ ਨ ਪਲੈ ਪਾਇ ॥

ओना परख न आवई अढु न पलै पाइ ॥

Onaa parakh na aavaee adhu na palai paai ||

ਅੱਗੋਂ ਉਹਨਾਂ ਲੋਕਾਂ ਨੂੰ ਉਸ ਮੋਤੀ ਦੀ ਕਦਰ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦੀ, (ਇਸ ਲਈ ਇਸ ਅੰਨ੍ਹੇ ਨੂੰ) ਅੱਧੀ ਕੌਡੀ ਭੀ ਨਹੀਂ ਮਿਲਦੀ ।

इन लोगों को स्वयं कोई परख नहीं होती और कौड़ी भी प्राप्त नहीं होती।

But they cannot appraise it, and they do not offer him even half a shell for it.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜੇ ਆਪਿ ਪਰਖ ਨ ਆਵਈ ਤਾਂ ਪਾਰਖੀਆ ਥਾਵਹੁ ਲਇਓੁ ਪਰਖਾਇ ॥

जे आपि परख न आवई तां पारखीआ थावहु लइओ परखाइ ॥

Je aapi parakh na aavaee taan paarakheeaa thaavahu laiou parakhaai ||

ਮੋਤੀ ਦੀ ਕਦਰ ਜੇ ਆਪ ਕਰਨੀ ਨਾਹ ਆਉਂਦੀ ਹੋਵੇ, ਤਾਂ ਬੇਸ਼ੱਕ ਕੋਈ ਧਿਰ ਕਿਸੇ ਪਰਖ ਵਾਲੇ ਪਾਸੋਂ ਮੁੱਲ ਪਵਾ ਵੇਖੇ ।

यदि स्वयं परख करनी नहीं आती तो पारखियों से परख करवा कर मूल्य पड़ सकता है।

If he cannot appraise it himself, then he should have it appraised by an appraiser.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜੇ ਓਸੁ ਨਾਲਿ ਚਿਤੁ ਲਾਏ ਤਾਂ ਵਥੁ ਲਹੈ ਨਉ ਨਿਧਿ ਪਲੈ ਪਾਇ ॥

जे ओसु नालि चितु लाए तां वथु लहै नउ निधि पलै पाइ ॥

Je osu naali chitu laae taan vathu lahai nau nidhi palai paai ||

ਉਸ ਪਰਖ ਜਾਣਨ ਵਾਲੇ ਨਾਲ ਪ੍ਰੇਮ ਲਾਇਆਂ ਉਹ ਨਾਮ-ਮੋਤੀ ਮਿਲਿਆ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ (ਭਾਵ, ਹੱਥੋਂ ਅਜਾਈਂ ਨਹੀਂ ਜਾਂਦਾ) ਤੇ (ਮਾਨੋ) ਨੌ ਖ਼ਜ਼ਾਨੇ ਪ੍ਰਾਪਤ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ ।

यदि ईश्वर से चित्त लगाया जाए तो नवनिधि रूपी नाम प्राप्त हो जाता है।

If he focuses his consciousness, then he obtains the true object, and he is blessed with the nine treasures.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਘਰਿ ਹੋਦੈ ਧਨਿ ਜਗੁ ਭੁਖਾ ਮੁਆ ਬਿਨੁ ਸਤਿਗੁਰ ਸੋਝੀ ਨ ਹੋਇ ॥

घरि होदै धनि जगु भुखा मुआ बिनु सतिगुर सोझी न होइ ॥

Ghari hodai dhani jagu bhukhaa muaa binu satigur sojhee na hoi ||

(ਹਿਰਦੇ-) ਘਰ ਵਿਚ (ਨਾਮ-) ਧਨ ਹੁੰਦਿਆਂ ਭੀ ਜਗਤ ਭੁੱਖਾ (ਭਾਵ, ਤ੍ਰਿਸ਼ਨਾ ਦਾ ਮਾਰਿਆ) ਮਰ ਰਿਹਾ ਹੈ, ਇਹ ਸਮਝ ਗੁਰੂ ਤੋਂ ਬਿਨਾ ਨਹੀਂ ਆਉਂਦੀ;

हृदय घर में नाम धन होते हुए भी जगत भूखा मरता है और सच्चे गुरु के बिना सूझ नहीं होती।

The wealth is within the house, while the world is dying of hunger. Without the True Guru, no one has a clue.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਸਬਦੁ ਸੀਤਲੁ ਮਨਿ ਤਨਿ ਵਸੈ ਤਿਥੈ ਸੋਗੁ ਵਿਜੋਗੁ ਨ ਕੋਇ ॥

सबदु सीतलु मनि तनि वसै तिथै सोगु विजोगु न कोइ ॥

Sabadu seetalu mani tani vasai tithai sogu vijogu na koi ||

ਜਿਸ ਦੇ ਮਨ ਵਿਚ ਤੇ ਤਨ ਵਿਚ ਠੰਢ ਪਾਣ ਵਾਲਾ ਸ਼ਬਦ ਵੱਸਦਾ ਹੈ ਉਸ ਨੂੰ (ਪ੍ਰਭੂ ਨਾਲੋਂ) ਵਿਛੋੜਾ ਨਹੀਂ ਹੁੰਦਾ ਤੇ ਨਾਹ ਹੀ ਸੋਗ ਵਾਪਰਦਾ ਹੈ ।

शीतल प्रभु-शब्द मन तन में बस जाए तो कोई शोक-वियोग प्रभावित नहीं करता।

When the cooling and soothing Shabad comes to dwell in the mind and body, there is no sorrow or separation there.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਵਸਤੁ ਪਰਾਈ ਆਪਿ ਗਰਬੁ ਕਰੇ ਮੂਰਖੁ ਆਪੁ ਗਣਾਏ ॥

वसतु पराई आपि गरबु करे मूरखु आपु गणाए ॥

Vasatu paraaee aapi garabu kare moorakhu aapu ga(nn)aae ||

(ਪਰ ਇਹ ਨਾਮ-) ਵਸਤ ਮੂਰਖ ਦੇ ਭਾ ਦੀ ਬਿਗਾਨੀ ਰਹਿੰਦੀ ਹੈ (ਭਾਵ, ਮੂਰਖ ਦੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿਚ ਨਹੀਂ ਵੱਸਦੀ) ਉਹ ਅਹੰਕਾਰ ਕਰਦਾ ਹੈ ਤੇ ਆਪਣੇ ਆਪ ਨੂੰ ਵੱਡਾ ਜਤਾਂਦਾ ਹੈ ।

मूर्ख मनुष्य पराई वस्तु को अपना मानकर अहंकार करता है और अपना अहं ही जतलाता है।

The object belongs to someone else, but the fool is proud of it, and shows his shallow nature.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਨਾਨਕ ਬਿਨੁ ਬੂਝੇ ਕਿਨੈ ਨ ਪਾਇਓ ਫਿਰਿ ਫਿਰਿ ਆਵੈ ਜਾਏ ॥੧॥

नानक बिनु बूझे किनै न पाइओ फिरि फिरि आवै जाए ॥१॥

Naanak binu boojhe kinai na paaio phiri phiri aavai jaae ||1||

ਹੇ ਨਾਨਕ! ਜਦ ਤਕ (ਗੁਰ-ਸ਼ਬਦ ਦੀ ਰਾਹੀਂ) ਸਮਝ ਨਹੀਂ ਪੈਂਦੀ ਤਦ ਤਕ ਕਿਸੇ ਨੇ (ਇਹ ਨਾਮ-ਧਨ ਪ੍ਰਾਪਤ ਨਹੀਂ ਕੀਤਾ (ਤੇ ਇਸ ਨਾਮ-ਧਨ ਤੋਂ ਬਿਨਾ ਜੀਵ) ਮੁੜ ਮੁੜ ਜੰਮਦਾ ਮਰਦਾ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ ॥੧॥

हे नानक ! सत्य को समझे बिना किसी ने ईश्वर को नहीं पाया और मनुष्य पुनः पुनः आता जाता है॥१॥

O Nanak, without understanding, no one obtains it; they come and go in reincarnation, over and over again. ||1||

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਮਃ ੩ ॥

मः ३ ॥

M:h 3 ||

महला ३॥

Third Mehl:

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਮਨਿ ਅਨਦੁ ਭਇਆ ਮਿਲਿਆ ਹਰਿ ਪ੍ਰੀਤਮੁ ਸਰਸੇ ਸਜਣ ਸੰਤ ਪਿਆਰੇ ॥

मनि अनदु भइआ मिलिआ हरि प्रीतमु सरसे सजण संत पिआरे ॥

Mani anadu bhaiaa miliaa hari preetamu sarase saja(nn) santt piaare ||

ਉਹ ਗੁਰਮੁਖ ਪਿਆਰੇ ਸੰਤ ਖਿੜੇ-ਮੱਥੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ, ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਮਨ ਵਿਚ ਖ਼ੁਸ਼ੀ ਬਣੀ ਰਹਿੰਦੀ ਹੈ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਪ੍ਰੀਤਮ ਪ੍ਰਭੂ ਮਿਲ ਪੈਂਦਾ ਹੈ;

प्रियतम प्रभु को मिलकर मन में आनंद उत्पन्न हो गया है और प्यारे संत एवं सज्जन खुशी से खिल उठे हैं।

My mind is in ecstasy; I have met my Beloved Lord. My beloved friends, the Saints, are delighted.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਜੋ ਧੁਰਿ ਮਿਲੇ ਨ ਵਿਛੁੜਹਿ ਕਬਹੂ ਜਿ ਆਪਿ ਮੇਲੇ ਕਰਤਾਰੇ ॥

जो धुरि मिले न विछुड़हि कबहू जि आपि मेले करतारे ॥

Jo dhuri mile na vichhu(rr)ahi kabahoo ji aapi mele karataare ||

ਜੋ ਧੁਰੋਂ ਹੀ ਪ੍ਰਭੂ ਨਾਲ ਮਿਲੇ ਹੋਏ ਹਨ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਕਰਤਾਰ ਨੇ ਆਪ ਆਪਣੇ ਨਾਲ ਮਿਲਾਇਆ ਹੈ, ਉਹ ਕਦੇ ਉਸ ਤੋਂ ਵਿਛੁੜਦੇ ਨਹੀਂ ਹਨ ।

यदि ईश्वर स्वयं ही मिला ले तो वे मिलकर कभी नहीं बिछुड़ते।

Those who are united with the Primal Lord shall never be separated again. The Creator has united them with Himself.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਅੰਤਰਿ ਸਬਦੁ ਰਵਿਆ ਗੁਰੁ ਪਾਇਆ ਸਗਲੇ ਦੂਖ ਨਿਵਾਰੇ ॥

अंतरि सबदु रविआ गुरु पाइआ सगले दूख निवारे ॥

Anttari sabadu raviaa guru paaiaa sagale dookh nivaare ||

ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਅੰਦਰ ਗੁਰੂ ਦਾ ਸ਼ਬਦ ਵੱਸਦਾ ਹੈ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰੂ ਮਿਲ ਪੈਂਦਾ ਹੈ, ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਸਾਰੇ ਦੁੱਖ ਦੂਰ ਹੋ ਜਾਂਦੇ ਹਨ,

गुरु को पाकर उनके अन्तर्मन में ब्रह्म शब्द अवस्थित होता है और सब दुखों का निवारण हो जाता है।

The Shabad permeates my inner being, and I have found the Guru; all my sorrows are dispelled.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਹਰਿ ਸੁਖਦਾਤਾ ਸਦਾ ਸਲਾਹੀ ਅੰਤਰਿ ਰਖਾਂ ਉਰ ਧਾਰੇ ॥

हरि सुखदाता सदा सलाही अंतरि रखां उर धारे ॥

Hari sukhadaataa sadaa salaahee anttari rakhaan ur dhaare ||

(ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਅੰਦਰ ਇਹ ਤਾਂਘ ਹੁੰਦੀ ਹੈ-) ਮੈਂ ਸੁਖ ਦੇਣ ਵਾਲੇ ਪ੍ਰਭੂ ਦੀ ਸਦਾ ਸਿਫ਼ਤ-ਸਾਲਾਹ ਕਰਾਂ, ਮੈਂ ਪ੍ਰਭੂ ਨੂੰ ਸਦਾ ਹਿਰਦੇ ਵਿਚ ਸੰਭਾਲ ਰੱਖਾਂ ।

वे सदैव सुखदाता परमेश्वर की प्रशंसा करते हैं और अन्तर्मन में उसे बसाकर रखते हैं।

I praise forever the Lord, the Giver of peace; I keep Him enshrined deep within my heart.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਮਨਮੁਖੁ ਤਿਨ ਕੀ ਬਖੀਲੀ ਕਿ ਕਰੇ ਜਿ ਸਚੈ ਸਬਦਿ ਸਵਾਰੇ ॥

मनमुखु तिन की बखीली कि करे जि सचै सबदि सवारे ॥

Manamukhu tin kee bakheelee ki kare ji sachai sabadi savaare ||

ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਗੁਰ-ਸ਼ਬਦ ਦੀ ਰਾਹੀਂ ਸੱਚੇ ਪ੍ਰਭੂ ਨੇ ਆਪ ਸੋਹਣਾ ਬਣਾ ਦਿੱਤਾ ਹੈ, ਕੋਈ ਮਨਮੁਖ ਉਹਨਾਂ ਦੀ ਕੀਹ ਨਿੰਦਾ ਕਰ ਸਕਦਾ ਹੈ?

कोई मनमुख उनकी निंदा कैसे कर सकता है, जो सच्चे शब्द द्वारा संवर जाते हैं।

How can the self-willed manmukh gossip about those who are embellished and exalted in the True Word of the Shabad?

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਓਨਾ ਦੀ ਆਪਿ ਪਤਿ ਰਖਸੀ ਮੇਰਾ ਪਿਆਰਾ ਸਰਣਾਗਤਿ ਪਏ ਗੁਰ ਦੁਆਰੇ ॥

ओना दी आपि पति रखसी मेरा पिआरा सरणागति पए गुर दुआरे ॥

Onaa dee aapi pati rakhasee meraa piaaraa sara(nn)aagati pae gur duaare ||

ਪਿਆਰਾ ਪ੍ਰਭੂ ਉਹਨਾਂ ਦੀ ਲਾਜ ਆਪ ਰੱਖਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਸਦਾ ਗੁਰੂ ਦੇ ਦਰ ਤੇ ਪ੍ਰਭੂ ਦੀ ਸਰਨ ਵਿਚ ਟਿਕੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ ।

मेरा प्यारा प्रभु स्वयं उनकी इज्जत रखता है, जो गुरु की शरण में आते हैं।

My Beloved Himself preserves the honor of those who have come to the Guru's Door seeking Sanctuary.

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਨਾਨਕ ਗੁਰਮੁਖਿ ਸੇ ਸੁਹੇਲੇ ਭਏ ਮੁਖ ਊਜਲ ਦਰਬਾਰੇ ॥੨॥

नानक गुरमुखि से सुहेले भए मुख ऊजल दरबारे ॥२॥

Naanak guramukhi se suhele bhae mukh ujal darabaare ||2||

ਹੇ ਨਾਨਕ! ਉਹ ਗੁਰਮੁਖ (ਇਥੇ) ਸੁਖੀ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ ਤੇ ਪ੍ਰਭੂ ਦੀ ਹਜ਼ੂਰੀ ਵਿਚ ਉਹਨਾਂ ਦੇ ਮੱਥੇ ਖਿੜੇ ਰਹਿੰਦੇ ਹਨ ॥੨॥

हे नानक ! ऐसे व्यक्ति गुरु के सान्निध्य में सुखी रहते हैं और प्रभु के दरबार में उनका मुख उज्ज्वल होता है॥२॥

O Nanak, the Gurmukhs are filled with joy; their faces are radiant in the Court of the Lord. ||2||

Guru Amardas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


ਪਉੜੀ ॥

पउड़ी ॥

Pau(rr)ee ||

पउड़ी॥

Pauree:

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਇਸਤਰੀ ਪੁਰਖੈ ਬਹੁ ਪ੍ਰੀਤਿ ਮਿਲਿ ਮੋਹੁ ਵਧਾਇਆ ॥

इसतरी पुरखै बहु प्रीति मिलि मोहु वधाइआ ॥

Isataree purakhai bahu preeti mili mohu vadhaaiaa ||

ਮਨੁੱਖ ਦੀ (ਆਪਣੀ) ਵਹੁਟੀ ਨਾਲ ਬੜੀ ਪ੍ਰੀਤ ਹੁੰਦੀ ਹੈ, (ਵਹੁਟੀ ਨੂੰ) ਮਿਲ ਕੇ ਬੜਾ ਮੋਹ ਕਰਦਾ ਹੈ;

स्त्री-पुरुष का आपस में बहुत प्रेम होता है और उनका मिलन मोह में वृद्धि करता है।

The husband and wife are very much in love; joining together, their love increases.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਪੁਤ੍ਰੁ ਕਲਤ੍ਰੁ ਨਿਤ ਵੇਖੈ ਵਿਗਸੈ ਮੋਹਿ ਮਾਇਆ ॥

पुत्रु कलत्रु नित वेखै विगसै मोहि माइआ ॥

Putru kalatru nit vekhai vigasai mohi maaiaa ||

ਨਿੱਤ (ਆਪਣੇ) ਪੁੱਤਰ ਨੂੰ ਤੇ (ਆਪਣੀ) ਵਹੁਟੀ ਨੂੰ ਵੇਖਦਾ ਹੈ ਤੇ ਮਾਇਆ ਦੇ ਮੋਹ ਦੇ ਕਾਰਨ ਖ਼ੁਸ਼ ਹੁੰਦਾ ਹੈ;

मोह-माया के कारण मनुष्य अपने प्रिय पुत्र एवं पत्नी को देखकर रोज़ खुश होता है।

Gazing on his children and his wife, the man is pleased and attached to Maya.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249

ਦੇਸਿ ਪਰਦੇਸਿ ਧਨੁ ਚੋਰਾਇ ਆਣਿ ਮੁਹਿ ਪਾਇਆ ॥

देसि परदेसि धनु चोराइ आणि मुहि पाइआ ॥

Desi paradesi dhanu choraai aa(nn)i muhi paaiaa ||

ਦੇਸੋਂ ਪਰਦੇਸੋਂ ਧਨ ਠੱਗ ਕੇ ਲਿਆ ਕੇ ਉਹਨਾਂ ਨੂੰ ਖੁਆਂਦਾ ਹੈ;

वह उनकी खातिर देश-प्रदेश से धन चोरी करके भी उनके लिए आता है।

Stealing the wealth of his own country and other lands, he brings it home and feeds them.

Guru Ramdas ji / Raag Sarang / Sarang ki vaar (M: 4) / Ang 1249


Download SGGS PDF Daily Updates ADVERTISE HERE